Formy a zlúčeniny kyslíku

 

Molekulový kyslík

Kyslík sa bežne vyskytuje v atmosfére do výšky zhruba 25 kilometrov. Je to singulárna dvojatómová zlúčenina kyslíka.

 

Ozón

Je jedovatý, modrý plyn s charakteristickým zápachom.

 Kvapalný ozón je tmavomodrý a pevný je červenofialový. Vo výške 25 až 35 kilometrov nad zemským povrchom sa nachádza atmosférická vrstva, ktorá sa nazýva ozónosféra.

K zvýšeniu obsahu ozónu tu dochádza pri strete molekúl kyslíka s fotónmi ultrafialového slnečného žiarenia. Dôjde pri tom k rozštiepeniu molekuly na dva atómy, ktoré ihneď reagujú s okolitými molekulami O2 za vzniku ozónu. Molekula ozónu ochotne absorbuje energiu iného UV-fotónu a výsledkom je zníženie energie prechádzajúceho ultrafialového žiarenia.

Keby zmienené UV lúče prešli na zemský povrch bez straty energie v ozónovej vrstve, boli by mimoriadne nebezpečné pre pozemské organizmy, pretože vysoká energia fotónov spôsobuje vznik rôznych typov rakovinových nádorov kože a poškodenia zraku.

Ozón možno pomerne ľahko vyrobiť tichým elektrickým výbojom v atmosfére čistého kyslíka. Vzniká tak zmes kyslíka s ozónom. Čistý ozón je možné pripraviť frakčnou destiláciou tejto plynnej zmesi.

Praktické využitie ozónu je dané jeho silnými oxidačnými účinkami.

  • V medicíne slúži na sterilizáciu nástrojov. Diskutabilné sú účinky dnes pomerne populárnej ozónovej terapie, ktorá by podľa svojich zástancov mala viesť k regenerácii buniek a tkanív. Odporcovia tejto metódy poukazujú na možné riziká podobných omladzovacích kúr, dané najmä vysokou reaktivitou a toxicitou ozónu.
  • Baktericídne účinky ozónu slúžia na dezinfekciu pitnej vody namiesto v minulosti veľmi využívanej dezinfekcii vody plynným chlórom alebo chlórnanom.
  • Silné oxidačné účinky ozónu sa veľmi často využívajú v papierenskom priemysle na bielenie celulózy na výrobu papiera.

Opakom životu prospešného ozónu v stratosfére je prízemný ozón, vyskytujúci sa tesne nad zemským povrchom. Tento plyn je ľudskému zdraviu nebezpečný, spôsobuje dráždenie a choroby dýchacích ciest, zvyšuje riziko astmatických záchvatov, podráždenie očí a bolesti hlavy. Až 95 % ozónu vdýchnutého do pľúc, zostáva v organizme. Spôsobuje oslabenie organizmu a zvyšuje náchylnosť na infekcie dýchacích ciest.

 

    Voda

    Je binárna zlúčeniny kyslíku s vodíkom. Je najhojnejšia, najdôležitejšia a najprístupnejšia zlúčenina kyslíku. V pozemskej forme je nevyhnutná pre vznik a udržanie života. Číra kvapalina bez chuti a zápachu. Používa sa ako polárne rozpúšťadlo.

     Zvláštne vlastnosti je možné prisúdiť vodíkovým mostíkom.

    Vyskytuje sa v troch skupenstvách ako voda, vodná para a ľad.

    Anomália vody znamená že voda má pri teplote okolo 4°C najvyššiu hustotu. Pomáha to prežiť vodným živočíchom pod vodou aj keď je na povrchu ľad.

    Hydráty sú látky, v ktorých štruktúre je pevne zakotvená voda.

    Voda môže byť ťažká a ľahká podľa formy nuklidu hélia. D2O "D" vo vzorci znamená deutérium. Je menej reaktívna než ľahká voda.  V malom množstve sa nachádza v prírodnej vode a jej podiel sa dá zvýšiť elektrolýzou.

 

Peroxid vodíka

Je číra, olejovitá kvapalina, má o niečo väčšiu viskozitu ako voda.

Používa sa ako polárne rozpúšťadlo. Je slabá kyselina.

Je termicky málo stabilný  a rozkladá sa aj za normálnej teploty.

Rozklad sa dá urýchliť použitím katalizátoru (oxid manganičitý, krv, striebro, platina, manganistan draselný, jodid draselný) alebo spomaliť použitím inhibítora (močovina, kyselina fosforečná, kyselina sírová )

Používa sa ako dezinfekcia (3%-ný roztok), na bielenie papiera, na farbenie vlasov, v ponorkách je časťou pohonného média torpéd.

 

Oxid vápenatý

Pálené vápno je biely prášok. Vyrába sa zahrievaním vápenca na teplotu cca     1000°C. pri styku s vodou reaguje exotermicky.

Oxid hlinitý

V prírode ako minerál korund prípadne jeho drahokamové obdoby rubín a zafír. Je hlavnou surovinou používanou pri výrobe hliníka.

Oxid kremičitý

Je odolný voči bežným chemikáliám, reaguje iba s kyselinou flôrovodíkovou. V prírode sa vyskytuje vo viacerých modifkáciách (kremeň ) je to pevná látka, ktorá nereaguje s vodou. Využíva sa na výrobu skla. Je súčasť betónu a malty.

Hydroxid sodný

Patrí medzi najsilnejšie zásady. Je hygroskopický, používa sa pri výrobe celulózy, papiera, textilu a mydiel. Reaguje so vzdušným oxidom uhličitým, preto ho treba držať v uzatvorených nádobách.

Hydroxid vápenatý

Hasené vápno  je biela práškovitá alebo kryštalická látka, nerozpustná vo vode. S oxidom uhličitým reaguje za vzniku uhličitanu vápenatého. 

Hydroxid draselný

Lúh draselný jebiela kryštalická silne zásaditá látka. Jeho vodný roztok reaguje aj so sklom. Na vzduchu reaguje na uhličitan draselný. Vo vode sa exotermicky rozpúšťa a je rozpustný v etanole.

Peroxid bárnatý

Používa sa ako bielidlo, tiež v ohňostrojoch ako oxidant, kde naviac poskytuje živú zelenú farbu, podobne ako iné zlúčeniny bária.

Flôrid kyslíku

Je bezfarebný veľmi jedovatý plyn. Kondenzuje na svetle na žltú kvapalinu .

Diflôrid kyslíku

Je červenohnedá pevná látka.