Formy a zlúčeniny kyslíku
Molekulový kyslík
Kyslík sa bežne vyskytuje v atmosfére do výšky zhruba 25 kilometrov. Je to singulárna dvojatómová zlúčenina kyslíka.
Ozón
Je jedovatý, modrý plyn s charakteristickým zápachom.
Kvapalný ozón je tmavomodrý a pevný je červenofialový. Vo výške 25 až 35 kilometrov nad zemským povrchom sa nachádza atmosférická vrstva, ktorá sa nazýva ozónosféra.
K zvýšeniu obsahu ozónu tu dochádza pri strete molekúl kyslíka s fotónmi ultrafialového slnečného žiarenia. Dôjde pri tom k rozštiepeniu molekuly na dva atómy, ktoré ihneď reagujú s okolitými molekulami O2 za vzniku ozónu. Molekula ozónu ochotne absorbuje energiu iného UV-fotónu a výsledkom je zníženie energie prechádzajúceho ultrafialového žiarenia.
Keby zmienené UV lúče prešli na zemský povrch bez straty energie v ozónovej vrstve, boli by mimoriadne nebezpečné pre pozemské organizmy, pretože vysoká energia fotónov spôsobuje vznik rôznych typov rakovinových nádorov kože a poškodenia zraku.
Ozón možno pomerne ľahko vyrobiť tichým elektrickým výbojom v atmosfére čistého kyslíka. Vzniká tak zmes kyslíka s ozónom. Čistý ozón je možné pripraviť frakčnou destiláciou tejto plynnej zmesi.
Praktické využitie ozónu je dané jeho silnými oxidačnými účinkami.
- V medicíne slúži na sterilizáciu nástrojov. Diskutabilné sú účinky dnes pomerne populárnej ozónovej terapie, ktorá by podľa svojich zástancov mala viesť k regenerácii buniek a tkanív. Odporcovia tejto metódy poukazujú na možné riziká podobných omladzovacích kúr, dané najmä vysokou reaktivitou a toxicitou ozónu.
- Baktericídne účinky ozónu slúžia na dezinfekciu pitnej vody namiesto v minulosti veľmi využívanej dezinfekcii vody plynným chlórom alebo chlórnanom.
- Silné oxidačné účinky ozónu sa veľmi často využívajú v papierenskom priemysle na bielenie celulózy na výrobu papiera.
Opakom životu prospešného ozónu v stratosfére je prízemný ozón, vyskytujúci sa tesne nad zemským povrchom. Tento plyn je ľudskému zdraviu nebezpečný, spôsobuje dráždenie a choroby dýchacích ciest, zvyšuje riziko astmatických záchvatov, podráždenie očí a bolesti hlavy. Až 95 % ozónu vdýchnutého do pľúc, zostáva v organizme. Spôsobuje oslabenie organizmu a zvyšuje náchylnosť na infekcie dýchacích ciest.
Voda
Je binárna zlúčeniny kyslíku s vodíkom. Je najhojnejšia, najdôležitejšia a najprístupnejšia zlúčenina kyslíku. V pozemskej forme je nevyhnutná pre vznik a udržanie života. Číra kvapalina bez chuti a zápachu. Používa sa ako polárne rozpúšťadlo.
Zvláštne vlastnosti je možné prisúdiť vodíkovým mostíkom.
Vyskytuje sa v troch skupenstvách ako voda, vodná para a ľad.
Anomália vody znamená že voda má pri teplote okolo 4°C najvyššiu hustotu. Pomáha to prežiť vodným živočíchom pod vodou aj keď je na povrchu ľad.
Hydráty sú látky, v ktorých štruktúre je pevne zakotvená voda.
Voda môže byť ťažká a ľahká podľa formy nuklidu hélia. D2O "D" vo vzorci znamená deutérium. Je menej reaktívna než ľahká voda. V malom množstve sa nachádza v prírodnej vode a jej podiel sa dá zvýšiť elektrolýzou.
Peroxid vodíka
Je číra, olejovitá kvapalina, má o niečo väčšiu viskozitu ako voda.
Používa sa ako polárne rozpúšťadlo. Je slabá kyselina.
Je termicky málo stabilný a rozkladá sa aj za normálnej teploty.
Rozklad sa dá urýchliť použitím katalizátoru (oxid manganičitý, krv, striebro, platina, manganistan draselný, jodid draselný) alebo spomaliť použitím inhibítora (močovina, kyselina fosforečná, kyselina sírová )
Používa sa ako dezinfekcia (3%-ný roztok), na bielenie papiera, na farbenie vlasov, v ponorkách je časťou pohonného média torpéd.
Oxid vápenatý |
Pálené vápno je biely prášok. Vyrába sa zahrievaním vápenca na teplotu cca 1000°C. pri styku s vodou reaguje exotermicky. |
Oxid hlinitý |
V prírode ako minerál korund prípadne jeho drahokamové obdoby rubín a zafír. Je hlavnou surovinou používanou pri výrobe hliníka. |
Oxid kremičitý |
Je odolný voči bežným chemikáliám, reaguje iba s kyselinou flôrovodíkovou. V prírode sa vyskytuje vo viacerých modifkáciách (kremeň ) je to pevná látka, ktorá nereaguje s vodou. Využíva sa na výrobu skla. Je súčasť betónu a malty. |
Hydroxid sodný |
Patrí medzi najsilnejšie zásady. Je hygroskopický, používa sa pri výrobe celulózy, papiera, textilu a mydiel. Reaguje so vzdušným oxidom uhličitým, preto ho treba držať v uzatvorených nádobách. |
Hydroxid vápenatý |
Hasené vápno je biela práškovitá alebo kryštalická látka, nerozpustná vo vode. S oxidom uhličitým reaguje za vzniku uhličitanu vápenatého. |
Hydroxid draselný |
Lúh draselný jebiela kryštalická silne zásaditá látka. Jeho vodný roztok reaguje aj so sklom. Na vzduchu reaguje na uhličitan draselný. Vo vode sa exotermicky rozpúšťa a je rozpustný v etanole. |
Peroxid bárnatý |
Používa sa ako bielidlo, tiež v ohňostrojoch ako oxidant, kde naviac poskytuje živú zelenú farbu, podobne ako iné zlúčeniny bária. |
Flôrid kyslíku |
Je bezfarebný veľmi jedovatý plyn. Kondenzuje na svetle na žltú kvapalinu . |
Diflôrid kyslíku |
Je červenohnedá pevná látka. |